ÝÞ
ß
àá
â ãä
åß æ
çèéä ê ëìí ì
î è
ß ïð á
ì
â ãä ñ
ß
äß
ò
ß
B
iatku, na základe vybraného receptu, sme sa rozhodli, že budeme
cukor do muštu pridáva
F
v nieko
I
kých porciách).
3. dokvášanie (taktiež známe ako tichá fermentácia). Intenzita reakcie klesá. Vylu
B
uje sa už len malé množstvo
oxidu uhli
B
itého, pena mizne a odumreté kvasnice sa hromadia na dne demižónu. Kvapalina sa za
B
ína
B
íri
F
.
Stá
@
anie mladého vína
Ukon
B
enie vylu
B
ovania oxidu uhli
B
itého a objavenie sa usadenín z kvasníc na dne demižónu. Je to signál ukon
B
enia
procesu fermentácie. Je
B
as na stá
B
anie (mladého) vína nad vrstvou usadenín. Ak víno necháme v demižóne dlhšie,
môže to spôsobi
F
jeho zakalenie, zmenu farby a zhoršenie jeho chu
F
ových vlastností. Najrýchlejšie je treba stá
B
a
F I
ahké
vína, predovšetkým ak sa proces fermentácie uskuto
BD
uje pri vysokej teplote. Zjednodušene platí, že stá
B
anie vína nad
vrstvou usadenín sa vykonáva:
•
v 3-5 týždni, v prípade
I
ahkých vín,
•
v 4-5 týždni, v prípade stredne silných (stolových) vín,
•
v 8-14 týždni, v prípade silných (dezertných) vín.
Na stá
B
anie vína sa používa špeciálna hadi
B
ka so sponou, sklená rúrka s bo
B
ným otvorom (predchádza vtiahnutiu
usadenín z dna), prípadne pumpa. Demižón by mal by
F
postavený vyššie než demižón, do ktorého budeme víno prelieva
F
(v najlepšom prípade s takým istým alebo trochu menším objemom). Víno nasajeme pomocou hadi
B
ky a koniec hadi
B
ky
nasmerujeme do nižšie položeného demižóna. Nezabúdajme o dodržiavaní zásad
B
istoty - mladé víno sa môže ve
I
mi
I
ahko nakazi
F
. Toto je dobrý moment na skontrolovanie chuti vína a vykonanie eventuálnych úprav (pridanie cukru, medu,
ovocnej š
F
avy, kyseliny citrónovej). Víno sto
B
ené z nad vrstvy usadenín uzatvárame zátkou s kvasnou rúrkou a demižón
kladieme na tmavé a nie príliš teplé miesto (približne 21°C). Po nieko
I
kých d
D
och skontrolujeme,
B
i je víno
B
íre a
B
i sa na
dne vytvorila nová vrstva usadenín z odumretých kvasiniek. Ak je vrstva usadenín výrazne vidite
I
ná, oplatí sa víno nad
touto vrstvou ešte raz preto
B
i
F
. Víno nad vrstvou usadenín môžeme stá
B
a
F
nieko
I
kokrát, až kým nezískame celkom
B
íru
kvapalinu. Nezabúdajme však, že každý kontakt vína so vzduchom so sebou prináša riziko nákazy.
Dozrievanie vína
Dozrievanie vína umož
D
uje upravi
F
jeho chu
F
a arómu. Okrem toho by malo stabilizova
F B
íros
F
nápoja. Víno môže
dozrieva
F
v tých istých demižónoch, v ktorých prebiehal proces fermentácie. Demižóny treba len naplni
F
vínom až doplna
a tesne uzavrie
F
zátkou.
G
as dozrievania vína záleží od jeho druhu.
J
ahké vína sú vhodné na konzumpciu už po 1-2
mesiacoch, stolové víno by malo dozrieva
F
pól roka, zatia
I B
o dezertné vína sú najlepšie až po 2-3 rokoch.
Filtrovanie a
@
írenie vína
Pokia
I
sa víno samovo
I
ne nevy
B
írilo, musíme mu pomôc
F
získa
F
správnu priezra
B
nos
F
a farbu. Niekedy na odstránenie
zákalu sta
B
í víno prefiltrova
F
pomocou lievika (do lievika vkladáme plátno, vatu, alebo špeciálny filtra
B
ný papier). Zákal je
možné jednoducho a ú
B
inne odstráni
F
aj pomocou preparátu na
B
írenie vína.
G
írenie uskuto
BD
ujeme pri
B
o najnižšej
teplote. Nezabúdajme však najskôr vyskúša
F B
írenie na menšej vzorke vína (na malom množstve vína). Pozorovaním
reakcie môžeme vybra
F
správny druh a množstvo preparátu na
B
írenie. Najpopulárnejším, a vo vä
B
šine prípadov aj
najú
B
innejším preparátom je Klarowin (sú
B
as
F
balenia). Na 10l vína pridávame 5-20g Klarowinu. Je to ve
I
mi bezpe
B
ný
prírodný preparát. Medzi známe preparáty na
B
írenie vína patria taktiež: kyslá želatína (1-2g na 10l vína), tanín (0,5-1g na
10l vína), živo
B
íšne uhlie (2-20g na 10l vína).
Rozlievanie vína
Ak je už víno úplne
B
íre a dozreté, môžeme ho rozlieva
F
do fliaš. F
I
aše ur
B
ené na skladovanie vína (odporú
B
ame
používa
F
f
I
aše z tmavého skla) musia by
F
starostlivo umyté. F
I
aše je možné dezinfikova
F
pomocou 70% alkoholu alebo je
možné použi
F
2-3% roztok disiri
B
itanu draselného (rozpúš
F
ame 20-30g disiri
B
itanu v 1l vody). Na uzavretie fliaš
používame nové zátky (staré môžu by
F
zdrojom infekcie, prípade nasiaknuté inými zápachmi). Odporú
B
ame používa
F
na
trhu vo
I
ne dostupné malé zatvára
B
ky, v
H
aka ktorým nie je rýchle uzavretie aj nieko
I
kých desiatok fliaš žiadnym
problémom. Na f
I
aše môžeme nalepi
F
špeciálne štítky, na ktorých napíšeme druh vína, jeho ro
B
ník a obsah alkoholu.
Dozrievanie vína
F
I
aše s vínom prechovávame poležia
B
ky (zátka celá zaliata vínom) pri teplote 10 - 12°C. Pripravené víno tak môže leža
F
aj nieko
I
ko rokov. Pravidelne treba kontrolova
F
,
B
i zátky nepretekajú.
G
as dozrievania vína záleží od jeho druhu.
J
ahké
vína dozrievajú rýchlejšie, silné pomalšie.
Konzervácia vína
Zrelé víno (správne pripravené a skladované) prakticky nevyžaduje žiadnu konzerváciu. Niekedy sa však stáva, že sa
víno zaka
I
uje. Naj
B
astejšie sa tento problém týka mladých vín, obsahujúcich menej než 14% alkoholu. Konzerváciu vína
umož
D
uje:
1. zasírenie: do demižóna s vínom pridáme disiri
B
itan draselný (2-3g na 10l vína), starostlivo premiešame a
následne víno filtrujeme a rozlievame do fliaš.
2. pasterizácia: f
I
aše s vínom zohrejeme na teplotu 72-74°C a necháme v tejto teplote na približne 30 minút.
Nezabúdajme, že f
I
aše nesmieme naplni
F
doplna, a že zátky musíme zaisti
F
drôtom alebo sponami (zohrievané
víno zvä
B
šuje svoj objem,
B
o môže vytla
B
i
F
zátky z fliaš). F
I
aše by mali by
F
ponorené vo vode tak, aby sa hladina
vína nachádzala pod hladinou vody.
3. zvýšenie obsahu alkoholu: alkohol silne konzervuje víno. Ak chceme zvýši
F
obsah alkoholu vo víne o 3%,
pridáme na každý liter vína 3x12ml (36ml) 96%-ného alkoholu.
